Sviatosť pokánia a zmierenia
Sviatosť pokánia a zmierenia ustanovil Ježiš Kristus pre všetkých členov Cirkvi, predovšetkým pre tých, ktorí po krste upadli do hriechu, a tak stratili krstnú milosť a ranili ekleziálne spoločenstvo. Sviatosť pokánia im ponúka novú možnosť obrátiť sa a znovu získať milosť ospravodlivenia.
Starozákonným predobrazom odpustenia je udalosť, ktorú opisuje starozákonná Kniha Numeri, keď Mojžiš na Boží príkaz dal spraviť a vyzdvihnúť medeného hada: "Tu Pán povedal Mojžišovi: ʹUrob medeného hada a vyves ho na žrď! Potom každý, kto naň pozrie, ostane nažive.ʻ Mojžiš teda urobil medeného hada a vyvesil ho na žrď. A keď niekoho hady uhryzli a on pozrel na medeného hada, ostal nažive" (Nm 21, 8-9). Túto udalosť spomína Ježiš pri rozhovore s Nikodémom, keď hovorí: "A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život" (Jn 3, 14-15). Tieto skutočnosti sa stali podnetom, že na hore Nebo v Jordánsku bolo vytvorené takého umelecké zobrazenie, ako to prezentuje jedna z ilustračných fotografií (viď foto). Následne na počiatku kresťanského staroveku cirkevní otcovia predstavujú zas sviatosť pokánia a zmierenia ako „druhú [záchrannú] dosku po stroskotaní, ktorým je strata milosti“.
Sviatosť pokánia a zmierenia (svätá spoveď), ako všetky sviatosti, je liturgickým slávením. Riadnymi zložkami slávenia sú: kňazov pozdrav a kňazovo požehnanie; čítanie Božieho slova na osvietenie svedomia a na vzbudenie ľútosti; povzbudenie k ľútosti; spoveď, ktorou sa uznávajú hriechy a vyznávajú sa kňazovi; uloženie a prijatie pokánia; kňazovo rozhrešenie; modlitba poďakovania a prepustenie s kňazovým požehnaním.
Vyznanie hriechov kňazovi tvorí podstatnú časť sviatosti pokánia. Treba, „aby kajúcnici pri spovedi vyznali všetky smrteľné hriechy, ktorých sú si vedomí po dôkladnom spytovaní svedomia, aj keby boli veľmi skryté...
Proces návratu k Bohu, nazvaný obrátenie a ľútosť, zahŕňa v sebe bolesť nad spáchanými hriechmi a odpor voči nim, ako aj pevné predsavzatie v budúcnosti viac nehrešiť. Obrátenie sa teda týka minulosti i budúcnosti; živí sa nádejou na Božie milosrdenstvo.
Kto chce dosiahnuť zmierenie s Bohom a s Cirkvou, musí vyznať kňazovi všetky ťažké hriechy, z ktorých sa ešte nespovedal a na ktoré sa rozpamätá po starostlivom spytovaní svedomia. Cirkev veľmi odporúča spovedať sa zo všedných hriechov, hoci to samo osebe nie je nevyhnutné.
„Celá účinnosť pokánia je v tom, že nám navracia Božiu milosť a spája nás s Bohom v dokonalom priateľstve.“ Cieľom a účinkom tejto sviatosti je teda zmierenie s Bohom. U tých, čo prijímajú sviatosť pokánia so skrúšeným srdcom a s nábožnosťou, „zvyčajne zavládne pokoj a spokojnosť svedomia spolu so silnou duchovnou útechou“. Sviatosť zmierenia s Bohom spôsobuje totiž pravé „duchovné vzkriesenie“, prinavracia dôstojnosť a dobrá života Božích detí, z ktorých najvzácnejším je priateľstvo s Bohom.
Iba tí kňazi, ktorí od cirkevnej autority dostali právomoc rozhrešovať, môžu v Kristovom mene odpúšťať hriechy.
Duchovné účinky sviatosti pokánia sú:
zmierenie s Bohom, ktorým kajúcnik znovu získava milosť;
zmierenie s Cirkvou;
odpustenie večného trestu, ktorý si človek zaslúžil za smrteľné hriechy;
odpustenie, aspoň čiastočné, časných trestov, ktoré sú následkami hriechov;
pokoj a spokojnosť svedomia a duchovná útecha;
vzrast duchovných síl pre kresťanský boj.
Individuálne a úplné vyznanie ťažkých hriechov, po ktorom nasleduje rozhrešenie, je jediným riadnym prostriedkom zmierenia s Bohom a s Cirkvou. (KKC 1422-1498)
Vysluhovanie sviatosti pokánia a zmierenia - spovedanie v našej farnosti:
Vysluhovanie sviatosti zmierenia je každý deň (vrátane nedelí) vždy pol hodinu pred začiatkom každej sv. omše. Spovedá vždy ten kňaz, ktorý bude sláviť následne svätú omšu.
Na prvý piatok mesiaca a pred Vianocami a Veľkou nocou sa spovedá podľa vyhlásenia v aktuálnych farských oznamoch.
Pred sviatosťou zmierenia je potrebné si vykonať úprimné spytovanie svedomia za pomoci pôsobenia Ducha Svätého a prejaviť osobnú ľútosť nad svojimi hriechmi. Ľútosť je nevyhnutne potrebná pre odpustenie hriechov.
