Sviatosť posvätného stavu
Sviatosť posvätného stavu – označovaná kedysi ako sviatosť kňazstva – patrí medzi sedem sviatostí, ktoré boli ustanovené Ježišom Kristom. Kňaz je teda služobníkom Krista a jeho Cirkvi. Nekoná na základe svojej vlastnej moci, ale na základe udelenej kňazskej hodnosti daného posvätného stavu, ktorý každý vysvätený dostal od Ježiša Krista a z poverenia Cirkvi. Sviatostné kňazstvo je zároveň sviatosťou služby spoločenstvu Božieho ľudu. Je rovnako darom Ducha Svätého, neobchádzajúc spoluprácu s osobným vlastným ľudským rozhodnutím, slobodným súhlasom a sebaobetavým nasadením.
Z tohto teologického pohľadu jedine Ježiš Kristus je pravým kňazom a ostatné vysvätené osoby sú jeho služobníkmi. Ten, kto prijíma sviatosť posvätného stavu, dostáva tak osobitnú účasť na Kristovom kňazstve. Vysviackou dostáva teda kňaz konkrétnu moc a poslanie slúžiť svojim bratom a sestrám vo viere.
Sviatosť posvätného stavu Kristovho kňazstva má tri stupne, ktoré nadväzujú iba po sebe: 1. diakonát = diakonský stav (diakon); 2. presbyterát = kňazský stav (kňaz); 3. episkopát = biskupský stav (biskup). Pri jednotlivej vysviacke (ordinácii) Duch Svätý vtláča svätencovi nezmazateľný znak a trvalú pečať, ktorými ho pripodobňuje jedinému, najvyššiemu a večnému Veľkňazovi Ježišovi Kristovi. Svätenec tak dostáva schopnosť a duchovnú posvätnú moc konať nie v svojom mene či na vlastnú päsť alebo na základe svojich vlastných ľudských síl, možností a nedokonalostí, ale konať výlučne v mene Ježiša Krista a jeho božskej moci (in persona Christi). Na základe tohto poverenia vysluhuje i všetky sviatosti, ktoré nekoná v mene svojom, ale v mene Krista.
Za diakona, kňaza a biskupa môže byť platne vysvätený muž, ktorý prijal katolícku vieru, bol pokrstený a je Cirkvou povolaný na tento posvätný úrad a službu Božiemu ľudu. Vysviacka sa nedá nárokovať. Nie je ľudskou zásluhou, ale nezaslúženým Božím darom a milosťou. Súčasne je záväzkom pracovať neustále na svojom vlastnom posvätení a odovzdaní svojich síl, talentov a odhodlania do služby Cirkvi a Božieho ľudu.
Každé farské spoločenstvo má za úlohu napomáhať k zrodu kňazského povolania. Má vytvárať podmienky pre mladých mužov, aby sa za pomoci Božej milosti a pravidelného prijímania potrebných sviatostí sa rozhodli pre kňazské povolanie. To sa upevňuje a nadobúda prostredníctvom duchovnej formácie v kňazskom seminári počas 6-ročného vysokoškolského teologického štúdia. Po ich úspešnom absolvovaní je kandidát na konci piateho ročníka vysvätený za diakona a po šiestom ročníku prijíma kňazskú vysviacku posvätného stavu. Súčasne sa zaväzuje k celibátnemu spôsobu života a práce.
Katolícke rodiny sú podľa vyjadrenia pp. sv. Jána Pavla II. „prvými seminármi“, kde sa formuje charakter, viera a povedomie mladých ľudí. Služba miništranta je dozaista vhodným pokračovaním tejto duchovnej formácie. Spolu s tým sú k dispozícii v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre krátkodobé i dlhodobejšie formačné dni, turnusy a výlety, ktoré vhodným spôsobom prezentujú seminársky a teologický život pre uchádzačov. Zaiste, všetky duchovné povolania vzišli za podpory mnohých modlitieb veriacich, ktoré sú stále a dlhodobo veľmi potrebné a užitočné.
Popri sviatosti posvätného stavu existuje ešte duchovné povolanie k rehoľnému životu podľa chariziem jednotlivých rehoľných zakladateľov. Rozmanitý a nádherný rehoľný život určený pre ženy i mužov, ktorý pretrváva v celej Cirkvi v jej dejinnom poslaní, tvorí nezmerné duchovné bohatstvo. Tieto zasvätené osoby sľubom čistoty, chudoby a poslušnosti sú podľa svojej charizmy poslané byť na pulze života Cirkvi a to v jej kontemplácii, modlitbe, charitnej službe, školského a pedagogického poslania či v rozličných potrebách a formách služby, pomoci a zamerania.
Čítaj bližšie:
Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre: https://www.ksnr.sk/
Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského: https://frcth.uniba.sk/
