Sviatosť pomazania chorých
Sviatosť pomazania chorých patrí medzi sedem sviatostí Cirkvi. Cirkev verí a vyznáva, že je táto sviatosť je určená na to, aby posilňovala tých, čo sú skúšaní chorobou.
“Sviatosť pomazania chorých sa udeľuje tým, čo vážne ochoreli, pomazaním na čele a na rukách olivovým alebo podľa okolností iným rastlinným riadne posväteným olejom, pričom sa iba raz hovoria slová: ‚Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen. A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní.“
Sviatosť pomazania chorých má za cieľ udeliť osobitnú milosť kresťanovi, ktorý prežíva ťažkosti spojené so stavom ťažkej choroby alebo staroby. Túto sviatosť môžu vysluhovať iba biskupi a kňazi. Na jej udelenie používajú olej posvätený biskupom alebo, v prípade potreby, kňazom, ktorý sviatosť vysluhuje.
Slávenie tejto sviatosti v podstate spočíva v pomazaní chorého olejom na čele a na rukách (v rímskom obrade) alebo na iných častiach tela (vo východných obradoch). Toto pomazanie sprevádza liturgická modlitba vysluhujúceho kňaza, ktorou vyprosuje osobitnú milosť tejto sviatosti.
Vysluhovanie sviatosti pomazania chorých:
V našej farnosti býva zvykom vysluhovať sviatosť pomazania chorých v stredu vo Veľkom týždni pred Veľkou nocou, kedy sa sviatosť vysluhuje pri večerných sv. omšiach vo farskom kostole v Topoľčanoch i vo filiálnom kostole v Nemčiciach. A taktiež sviatosť pomazania chorých sa vysluhuje v sobotu popoludní počas mariánskej púte, ktorá býva každoročne začiatkom septembra.
O vyslúženie sviatosti pomazania chorých je individuálne možné požiadať kedykoľvek počas roka. A to buď osobne alebo telefonicky na zavolanie.
Osobitná milosť sviatosti pomazania chorých má tieto účinky:
- spojenie chorého s Kristovým utrpením pre jeho vlastné dobro a pre dobro celej Cirkvi;
- posilu, pokoj a odvahu kresťansky znášať utrpenia choroby alebo staroby;
- odpustenie hriechov, ak ho chorý nemohol prijať vo sviatosti pokánia;
- navrátenie zdravia, ak to osoží duchovnej spáse;
- prípravu na prechod do večného života. (KKC 1499-1532).
