Zázraky z Kalvárie

V Topoľčanoch v smere výpadovej cesty na Nitru v lokalite Brehy sa nachádza Kalvária.
O jej vystavanie sa pričinil hlavne farár Vincent Kubica. Bola postavená v polovici 50-tych rokov 19. storočia a 28. septembra 1856 ju vysvätil Jozef Barinyai, prepošt z Nového mesta nad Váhom.
Samotnú Kalváriu tvorí 14 zastavení krížovej cesty, v strede na mieste menšej studničky uprostred svahu sa nachádza väčšia kaplnka Sedembolestnej Panny Márie. V hornej časti sa pôvodne nachádzali drevené kríže, ktoré boli ale nahradené otvorenou kaplnkou v tvare baldachýnu so sochou Piety. V plnom rozsahu podľa umeleckých predstáv a vyhotovených návrhov Leopolda Eugena Haupt-Stummera boli Alojzom Rigelem zhotovené kameňosochárske práce pri realizácii sochy Piety, Ukrižovaného a štyroch reliéfov pre kaplnku na kalvárii v roku 1931. Samotné miesto kaplnky v strede svahu tiež nie je náhodné. Ako sa môžeme dočítať v dostupných zapísaných informáciách o Kalvárií, voda zo studničky mala mať údajne liečivé účinky, pomohla vyzdravieť mnohým ľuďom.

Uvádza sa, že Martin Petlák, obyvateľ z Moravian, dokazoval, že v rodnej obci poznal istého Michala Ševčeka, ktorý sa od 8. roku života len štvornožky plazil. V roku 1852 mu priniesli vodu z Topoľčian, ktorú keď užíval, nadobudol pružnosť údov a od tých čias chodil rovno.

Jozef Torovský z Klátovej  Novej Vsi mal pod pravým kolenom viacero rán, kvôli ktorým sa mu noha celkom skrčila. Po dlhom bezvýslednom liečení lekári radili nohu odrezať. Torovský za dal zaniesť k topoľčianskemu prameňu na Kalvárii. Tu sa vrúcne pomodlil k Matke Božej, umyl si ranu a vrátil sa domov zdravý.

Anna Opačitá z Topoľčian v 5. roku stratila zrak. Oči sa jej uzavreli a mihalnice stlačili. Iba bielok zreničiek bolo vidieť. Často sa sťažovala na veľké bolesti. Liečili ju rôznymi domácimi prostriedkami avšak bez výsledku. Vyhľadali preto lekára, ktorý jej ale kázal prísť až ďalší deň. Matka dievčaťa však k nemu už nechcela ísť. Obrátila sa o pomoc pre chorú k Matke Božej. Išla aj s dcérou k prameňu, kde sa obe pomodlili sv. ruženec a po dvojnásobnom umytí dievča videlo.

Jozef Gogola z Dubovian  máji 1889 na znamenie úprimnej kajúcnosti putoval do Veľkých Topoľčian. Svoju púť obetoval za svoje trpiace dietky, ktoré boli choré na oči. Chcel im vyprosiť na orodovanie Matky Božej uzdravenie. Na púť sa vybral so svojou najstaršou dcérou. Z púte si priniesli vody z prameňa. Táto voda, odstránila chorobu, ktorú nezvládla vyliečiť učenosť lekárov.  

Bohuš Sasko/Tribečské múzeum Topoľčany, Zdroj: Mikuláš M. : Pieta – Kalvária Topoľčany, 2009. Pútnické miesto Topoľčany, 1942.