V Medžugorí pôsobí Boh.

„Drahé deti! Materinskou láskou vás chcem povzbudiť k láske
voči blížnemu. Aj dnes sa vám Boh chce skrze mňa prejaviť nesmiernou dobrotu a vy, moje drahé deti, ste povinní na ňu odpovedať. Nech je môj Syn prameňom tejto lásky. S tou istou dobrotou a veľkodušnosťou zaobchádzajte s dušami, ktoré stretáte. Nech ich vaša láska obracia.“
Posolstvo Panny Márie Kráľovnej pokoja 2. 7. 2008

„Drahé deti! Materinskou láskou vás chcem povzbudiť k láske
voči blížnemu. Aj dnes sa vám Boh chce skrze mňa prejaviť nesmiernou dobrotu a vy, moje drahé deti, ste povinní na ňu odpovedať. Nech je môj Syn prameňom tejto lásky. S tou istou dobrotou a veľkodušnosťou zaobchádzajte s dušami, ktoré stretáte. Nech ich vaša láska obracia.“
Posolstvo Panny Márie Kráľovnej pokoja 2. 7. 2008

O tom, že cesty Pána, po ktorých vedie každú jednotlivú dušu sú nádherné, sme sa mohli presvedčiť aj my, pútnici z Topoľčian.
Charita bl. sestry Zdenky a OZ Nádej spoločne zorganizovali púť do Medžugoria a umožnili tak 44 pútnikom (najmladší z nich má 15 rokov) v dňoch od 10. júla do 16. júla 2008 prežiť v blízkosti Božej Matky.
Po celom Medžugorí, na každom kúsku zeme, na každom mieste a v celom okolí sme cítili pokoj, radosť a prítomnosť Márie - Kráľovnej pokoja. Všade nás vítali milí a srdeční ľudia, ktorí žijú pravú Mariánsku úctu.
Každý deň sme začínali, alebo ukončili sv. omšou a to slovenskou či medzinárodnou. Veľmi nás oslovila kázeň profesora Záhrebskej univerzity kňaza Ivančiča, ktorý nás všetkých zhromaždených zasiahol otázkou: „Čo ste prišli vidieť? Aké zázraky očakávate tu, v Medžugorí…?“ Púť v Medžugorí by mala odštartovať začiatok obnovy každého jedného pútnika. Mnohí z nás prišli odovzdať Matke Božej svoj batoh starostí, problémov, utrpení, túžob v nádeji, že ona nás príjme a nenechá nás samotných a povedie nás ku skutočnému pokoju. Iní azda túžili upevniť svoju vieru, alebo zažiť milosť obrátenia, či nájsť odpovede na svoje životné otázky. Verím, že nik z nás tam nebol náhodou. Pre veriacich neexistuje náhoda. Nič sa neudeje bez Božieho vedomia, bez jeho vôle. Každý z nás je dôležitý v Božom pláne.
V prvých dňoch sme prijímali milosti cez vizionárov, ktorým sa Matka Božia zjavuje a cez nich ohlasuje a odovzdáva posolstvá. Oni sú tí, ktorí sú prostredníkmi a nástrojmi, na ktorých hrá ten najznámejší a najväčší umelec, totiž sám Boh. Môžeme ich vidieť, dotknúť sa ich a cez ich hlasy a modlitby prijať milosti od Boha. Keby oni neboli vytrvali a v okamihu pokušení a prenasledovania urobili mylný krok, ani my by sme tam dnes neboli. Preto je to
prekrásne, že sú medzi ľudom, medzi nami a sme šťastní a vďační za každého jedného z nich.
Dojímavým zážitkom pre mnohých z nás bola modlitba za vnútorné a telesné uzdravenie a modlitba Medžugorského ruženca, ktorej sme sa mohli zúčastniť každý deň. Posilnení touto modlitbou sme sa v jeden večer všetci náhlili na poklonu k Najsvätejšej sviatosti, ktorá trvala do neskorých nočných hodín. Akoby sme nemali a nemali dosť modlitby. Nezaujímala nás večerná zábava, boli sme na púti pre svoju dušu a srdce a pre vnútorný pokoj a stretnutiu s Pánom a jeho Matkou. Pretože Pána možno stretnúť iba v modlitbe a cez modlitbu. A tak sme dali zmysel našej púti. V tomto duchu sme prežívali aj chvíle osamote s Kristom pri jeho majestátnej soche ukrižovaného, vysoko týčiaceho sa , z ktorej vytekala neprestajne tekutina - slza Kristova.
Výstup na vrch Križevac a Podbrdo nás mnohých dojal k slzám. V skorých ranných hodinách sme všetci bez ťažkostí zdolali náročné výstupy po kamenistom a skalnatom teréne. Aká sila tu pôsobila? Ak vylúčime nadprirodzeno, tak aká milosť? A či nebeský zásah? Každý prežíval a modlil sa tú svoju Krížovú cestu. V tú chvíľu, ako sme vystúpili na samotný vrch Križevaca, spustil sa dážď a obloha sa tak zatemnila, že sme dostali strach, ako poputujeme naspäť. Ale žiadna modlitba nezostane nevypočutá. Dážď ustal a my sme s radosťou a s piesňou na perách zostupovali dolu.
Zažili sme tak nádherné osvieženie našich duší. A nielen ich. V horúcich letných dňoch nám veľmi dobre padlo osviežiť si aj svoje telo. Makarská riviéra s krásnym Jadranským morom splnila naše sny. Nezabudnuteľným sa stal pre nás aj výlet na Kravické jazerá, kde nádherné vodopády (inak s ľadovo studenou vodou - ale to nám vôbec nevadilo :-)) nám pripomenuli, aký úžasný je náš Stvoriteľ.
Veľké očakávania, ktoré sa aj naplnili sme zakúsili pri návšteve Komunity Čenakolo, ktorá je určená pre mladých ľudí liečiacich sa z drogovej závislosti. Ich svedectvá predchádzajúceho života, plného neistoty, blúdenia a osobných zranení nenechali nikoho z nás chladným. Nech teda pribudne k našim modlitbám aj modlitba za nich a za všetkých tých, ktorí prepadli pokušeniu a stali sa závislými na drogách. Modlime sa, aby našli správnu cestu naspäť, cestu k Ježišovi, ktorý uzdraví a naplní ich život a nájdu to, čo celý život hľadajú - pokoj, radosť a šťastie. Matka Božia v Medžugorí nás vedie po ceste modlitby, po ceste pokánia, po ceste zmeny zmýšľania. Iba tak dosiahneme vnútorný pokoj a skutočný mier.
Ťažko nám prišlo lúčiť sa s Medžugorím a s Kráľovnou pokoja. Časť nášho života ostala tam. Čím je pre sťahovavé vtáky juh, tým je pre pútnikovo srdce Medžugorie. Znovu a znovu sa budeme vracať späť k tomuto prameňu milostí, aj keď niektorí z nás iba v myšlienkach, aby sme tak načerpali novú silu do svojho života.
Vďaka ti, Mária, Kráľovná pokoja!
Vďaka ti za to, že si nám bola sprievodkyňou na našej púti!
Vďaka ti za to, že nikdy nie si unavená a každého z nás povedieš po správnej ceste! Vďaka ti, za vodiča autobusu, organizátorov celej púte a za všetkých obetavých ľudí, ktorí nám spríjemnili tento milostivý čas!
Vďaka ti, Matka Božia, že tak dlho zostávaš pri nás!
Jana Hamarová.