Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; vysloboď ma, veď si spravodlivý.
Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
Ž 31, 2+6
MP3 nahrávka / Pašie - Umučenie nášho pána Ježiša Krista podľa Jána
MP3 nahrávka / Homília - Vdp. kaplán Martin Vítek
Fotogaléria - obrady na Veľký Piatok
Veľký piatok - deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to deň osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Je to deň pôstu, pokánia a jeden z dvoch dní roka, keď sa neslávi eucharistická obeta (druhým je Biela sobota). Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony svätému krížu a svätého prijímania. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba - farba krvi. V tento deň sa čítajú alebo spievajú pašie.
Podľa záznamu pútničky Egérie sa na Veľký piatok veriaci zhromaždili v chráme postavenom na Golgote a klaňali sa ostatkom Ježišovho kríža. Podľa nášho počítania času to bolo ráno o šiestej. Na obed sa ľud znova zhromaždil a počúval čítania zo Svätého písma o utrpení Ježiša Krista. Dnes sa veľkopiatková liturgia koná popoludní okolo tretej, lebo podľa Písma vtedy Ježiš zomrel. Liturgia sa začína modlitbou kňaza, ktorý kľačí alebo leží pred oltárom v červenom rúchu. V stredoveku sa kňaz ležiačky modlil pred každou svätou omšou z úcty k tajomstvu Kristovho vykúpenia.
Keď kňaz vstane, prednesie úvodnú modlitbu a nasledujú čítania. Bohoslužbu slova ukončí modlitba v starorímskej podobe. Diakon od ambony predloží úmysel, všetci sa chvíľu v tichu modlia a potom kňaz od predsedníckeho miesta alebo od oltára prednesie modlitbu. Ľud stojí alebo kľačí.
Po prinesení a odhalení kríža nasleduje slávnostná poklona so sprievodnými spevmi známymi už od 8. storočia (Ó, ľud môj).
Pred prijímaním sa oltár zakryje plachtou a diakon alebo sám kňaz prinesie Oltárnu sviatosť. Komúnio (sväté prijímanie) je vyvrcholením veľkopiatkovej liturgie, lebo všetko dovtedy bolo jeho prípravou.
Na záver sa odnáša Oltárna sviatosť do Božieho hrobu na verejnú poklonu. Boží hrob sa uchoval vlastne len v krajinách strednej Európy. Tento zvyk pochádza z Jeruzalema, kde sa ľudia zhromažďovali na miestach spojených s utrpením Ježiša Krista, aby ho sprevádzali od večeradla cez Olivovú horu až na miesto jeho pochovania a zmŕtvychvstania. Podľa vzoru Jeruzalema sa aj iné kostoly usilovali mať Boží hrob, pričom doň vkladali Najsvätejšiu sviatosť alebo kríž. Vyloženie monštrancie v Božom hrobe je známe už od 16. storočia.
Zdroj: Katolícke noviny 15/2011, autor: Andrej Filipek SJ