...celá Biblia je rozdelená na 1189 kapitol?
Z čoho je v Starom zákone 929 a v Novom zákone 260 kapitol. Kapitola v strede Biblie je žalm 118. Pred žalmom 118 sa nachádza 594 kapitol,po žalme 118 sa nachádza 594 kapitol. Súčet dáva 1188 kapitol. Stredný verš Biblie je žalm 118,8. Jeho ústredný text znie: ,,Lepšie je utiekať sa k Pánovi, ako spoliehať sa na človeka." Najdlhšou kapitolou je žalm 119 (176 veršov) a najkratšou žalm 117 (2 verše). Najdlhší verš je Est 8,9 (v hebrejskej Biblii 43 slov), najkratší je Jn 11,35: ,,A ježiš zaslzil." (v gréckej osnove 2 slová).
Prečo sú v presbytériu tri stupienky?
Tri stupienky – symbolizujú vieru, nádej a lásku. Tiež symbol Golgoty - vrchu, na ktorý treba vystúpiť.
Čo symbolizuje pridávanie kvapky vody do vína?
Naše obety sú ako kvapka v porovnaní s obetou Krista, ale v zjednotení s Ježišovou obetou dostávajú nekonečnú hodnotu. Pri tomto úkone sa kňaz v tichu modlí: „Tajomstvo tejto vody a vína nech nás spojí s božstvom Ježiša Krista, ktorý láskavo prijal našu ľudskú prirodzenosť.“ Tento úkon teda tiež naznačuje tajomné spojenie ľudskej a božskej prirodzenosti v osobe Ježiša Krista.
Na začiatku sv. omše si kňaz pokľakne pred bohostánkom a pobozká oltár – to je symbol Krista, miesto jeho nekrvavej obety. Oltár je pomazaný krizmou a je na ňom päť krížikov, ktoré vyjadrujú päť Kristových rán. Tiež môžu byť v oltári alebo pod oltárom relikvie svätých.
Roku 750 sa stal v Lanciane, Taliansku eucharistický zázrak:
V kláštore sv. Legonziana došlo k úplnej premene veľkej hostie na mäso a vína na krv. Kláštor patril mníchom sv. Bazila. Dnes má tento kláštor meno sv. Františka z Assisi. Jeden baziliánsky mních prežíval veľké skúšky a pokušenia, pretože mal pochybnosti v skutočnú prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii. Jedného rána, zatiaľ čo mal silné pochybnosti, začal slúžiť svätú omšu pre ľudí z mesta. Používal rovnakú veľkosť hostie, aká sa používa pri dnešných svätých omšiach. Zrazu zbadal, že premenená hostia a víno spôsobili, že sa mu trasú ruky a celé telo. Hostia sa premenila na mäso. Víno sa premenilo na krv. Ľudia, ktorí boli svedkami zázraku, začali plakať, prosili o odpustenie a Božie milosrdenstvo. Ježiš dokonca dovolil, aby bol znovu ukrižovaný. Po zázraku bola hostia pripichnutá na drevené brvno štrnástimi klincamu, aby keď uschne, sa neskrútila, ako sa to stáva s usušeným mäsom.
Hostia premenená na mäso a víno premenené na krv, bez použitia akýchkoľvek konzervačných látok, sú stále prítomné v relikviári. V roku 1574 prebehlo testovanie na mäse a krvi a nevysvetliteľný jav bol odhalený. Päť kúskov zrazenej krvi má rôznu veľkosť a tvar. Ale akákoľvek kombinácia hmotnosti je stále rovnaká. Inými slovami, jeden kúsok váži rovnako ako dva, dva vážia rovnako ako tri a tri vážia rovnako ako päť. Prvé vedecké skúšky o pravosti zázraku boli uskutočnené 18. 11. 1970, ďalej roku 1971 a 1981. Okrem rady iných vedcov, lekárov a rôznych odborných pracovníkov bol prítomný tiež prof. Odoardo Linoli ako hlavný zodpovedný. Ich záverom je, že neexistuje žiadna pochybnosť o skutočnosti zázraku, lebo sa jedná o skutočnú časť ľudského tela, tj. srdcového svalu, a ľudskú krv skupiny AB. Neboli zistené ani žiadne konzervačné zložky.
Dnes je táto zázračná Eucharistia starostlivo uložená v chráme zasvätenom sv. Františkovi z Assisi, v kaplnke vo vnútri kostola, za zaveseným veľkým plátnom, na ktorom je vyobrazený zázrak.
Môžem mať v kostole počas svätej omše slnečné okuliare na očiach alebo na hlave ako čelenku?
Nie, ani na očiach, ani na vrchu hlavy ako čelenku. Slnečné okuliare do miestnosti nepatria. Treba ich mať v puzdre. Tvrdenie, že okuliare na vrchu hlavy sú ozdoba a módny doplnok, z pohľadu spoločenskej etikety neobstojí. No keď je človek chorý, môže mať slnečné okuliare aj v miestnosti. Počas svojej pedagogickej praxe som sa stretla s človekom, ktorý mal jedno oko vážne poškodené a ustavične preto nosil okuliare s tmavými sklami. (prevzaté z KN)
Ako reagovať pri znaku pokoja a bratskej lásky,keď sme chorí? Podať alebo nepodať ruku?
Prvé pravidlo je, že keď som chorá, smrkám,kašlem, kýcham, zostanem doma a nešírim chorobu ďalej. Malo by to platiť i pre veriacich, i pre kňazov. Keď sa mi chce kýchnuť, ak stihnem, vytiahnem vreckovku, keď nestihnem, kýchnem do ľavej ruky, lebo pravá sa podáva. Podala som ruku aj ľuďom, ktorí mali na tej svojej ekzém. Nemám s tým problém. Dnes sa mi však zdá, akoby si ľudia podávali ruky v kostoloch menej. Kedysi bolo dobrým zvykom otočiť sa k ľuďom vedľa vás, pred vami, za vami. Dnes pribúdajú ľudia, ktorí nepodajú ruku nikomu. Možno sa vytratila istá spolupatričnosť, lebo dotyk má z neverbálnych prostriedkov najväčšiu komunikačnú hodnotu. Dotykom, podaním ruky sa prenáša medzi ľuďmi obrovské množstvo informácií. Možno je to aj zo strachu pred chorobami, ale nemôžeme žiť v sterilnom prostredí. Vírusy a baktérie striehnu všade, základ je, že po príchode domov si poriadne umyjem ruky pod tečúcou vodou.
(prevzaté z KN)
Môžem užiť lieky a zapiť ich vodou počas bohoslužby?
To je v úplnom poriadku, pravdaže, nie počas premenenia, minútku-dve počkáme. Keď má niekto alergickú reakciu, rozkašle sa, treba mu ponúknuť vreckovky alebo cukrík – ak ho máme v taške. Sme ľudia a tieto veci sú ľudské.
(prevzaté z KN)