1. Dar múdrosti

Duch Svätý nám pomáha, aby sme v Bohu videli najvyššie dobro a svoje šťastie. Človek, ktorý nemá alebo nepoužíva dar múdrosti, často zamieňa stvorenie so Stvoriteľom, svoj cieľ vidí v stvorených veciach a od nich očakáva blaženosť. Človek, ktorý má a používa dar múdrosti, posudzuje všetko spod zorného uhla večnosti a jasne chápe, že aj zlé veci v živote (neúspech, utrpenie atď.), ak ich znášame z lásky k Bohu, nám môžu poslúžiť pre budúce šťastie v nebi.

Dary Ducha Svätého.

            Duch Svätý, je darom pre svet, je darom pre každého z nás. Je darom Ježiša Krista, ktorého príchod na túto zem tiež predchádzalo mocné pôsobenie Ducha Svätého. Boží Duch je označenie vnútornej Božej sily, osobnej duchovnej aktivity, prejavujúcej sa cez tretiu osobu Najsvätejšej Trojice - Ducha Svätého. Keď sa Ježiš prvýkrát zjavuje svojím učeníkom vo večeradle po svojom zmŕtvychvstaní, ako prvý dar odovzdáva veriacim Ducha Svätého. Jeho slová: "Prijmite Ducha Svätého"        (Jn 20,22), ktoré sú spojené s milosťou odpúšťania hriechov sú dôkazom, že               vo sviatosti zmierenia, ktorú prijímame, veľmi mocne pôsobí Boží Duch. A keď prichádza deň Turíc, zaznie veľký hukot z neba, a všetkých, ktorí boli vo večeradle, napĺňa Boží Duch, ktorý im dáva hovoriť inými jazykmi a ohlasovať vzkrieseného Krista. To bol vonkajší prejav vnútorného bohatstva, ktoré v Duchu Svätom obsiahli. Poddajnosť Božiemu Duchu znamená poddajnosť Božím zámerom, a tie sú krásne, dobrodružné a vždy iné, pretože Boží Duch je originálny, neopakuje sa. A práve preto ho človek potrebuje deň čo deň znovu a znovu citlivo vnímať, učiť sa mu rozumieť a samozrejme veľa sa modliť, aby sme pod jeho vplyvom vedeli, čo si od nás praje. Svätá Cirkev nás vo sviatosti birmovania vystrojuje Duchom Svätým, aby sme v Duchu Božom prežívali svoj život a stávali sa dospelými kresťanmi.

            Ak by sme porovnali jeho účinky a pôsobenie v bratoch a sestrách v prvotnej Cirkvi s nami, asi by sme videli vážny rozdiel. Kresťania vedení a ovplyvnení Božím Duchom sa v Ňom posväcovali. Duch Svätý ich viedol a v citlivosti na jeho vedenie nachádzali svätosť života. Aj preto má toto obdobie Cirkvi množstvo svätých. Sprevádzali ich rôzne prejavy Božieho Ducha či iné znamenia a to na základe toho, že boli naplno otvorení pre Ducha a dávali sa ním viesť a formovať. A tak hlavným dôvodom prečo sa pôsobenie Ducha Svätého v dnešnej dobe tak malo v našich životoch prejavuje je ten, že nie sme dosť otvorení a možno ani nie sme dosť zasvätení do poznania toho, čo Duch spôsobuje v živote veriacich.

            Táto situácia sa da prirovnať k udalosti, keď sa objavitelia Ameriky na svojej španielskej lodi dostali neďaleko brehov Južnej Ameriky do bezvetria a zastali. Ich loď stála na jednom mieste týždeň bez pohybu. Po vyčerpávajúcej dlhej plavbe sa zásoby jedla a pitnej vody minuli. Nešťastný moreplavci začínali pomaly umierať. Asi po týždni sa k nim priblížil rybársky čln a rybári ich vyzvali, aby si nabrali vody             z mora a uhasili smäd. "Ale veď je slaná", namietali námorníci. "Nie je, nachádzate sa v delte rieky Amazonky a voda je sladká." To im zachránilo život. Celý týždeň boli v mori pitnej vody a nevedeli o tom. Pre kresťana je horšie vedieť, kde je prameň živej vody a nenačrieť z neho, prípadne iných k nemu nepriviesť. Niekto by prirovnal túto situáciu k šálke kávy. Ak do nej vložíme kocku cukru a kávu nezamiešame, bude horká, akoby tam cukor ani nebol. Až po zamiešaní spoznáme jeho účinnosť. Niečo podobné sa deje i s nami. Nestačí vedieť, že sme Ducha Svätého dostali, že je v nás, ale je potrebné "zamiešať" obsah, je potrebné rozvíriť hladinu ustáleného, vlažného, povrchného kresťanského života vzhľadom na Božiu výstroj, ktorou nás Duch Svätý vyzbrojil.

            Prvý krok, aby sme mohli uvoľniť svoje srdce pre pôsobenie Ducha, je konanie pokánia a zbavovanie sa hriechov. Ak si niekto myslí, že bude môcť byť vedený, inšpirovaný a obohacovaný mimoriadnymi darmi Ducha Svätého, a pritom nebude mať záujem o to, aby mal čisté svedomie, tak je na omyle.                               Druhým krokom je modlitba, ku ktorej sme dennodenne pozvaní. Podobne, ako pri tvorení pečate je potrebný tvárny vosk a pečatný znak, aj pri pečati Ducha Svätého môžeme uvažovať, že je potrebná naša ochota, tvárnosť, poddajnosť pôsobeniu Ducha. Potom Duch môže v nás stvárňovať svoj obraz, ktorý sa môže stávať čitateľný a potvrdzujúci Jeho dielo. Tvárnosť vosku sa dosahuje ohrievaním. Dary Ducha Svätého sú zaznamenané už u proroka Izaiáša, keď vo svojom proroctve oznamuje, že Mesiáš - Boží Syn bude nimi vystrojený. Hovorí nasledovne: "A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a nábožnosti a duch bázne pred Pánom" (Iz 11,2-3)

            Z uvedeného textu poznávame náuku Cirkvi o siedmych daroch Ducha Svätého, pričom vieme aj to, že číslo sedem je v biblickom chápaní znamená plnosť. Ak chceme hovoriť o siedmych daroch, určite tým nie je povedané, že Boží Duch ich dáva len sedem. Boží Duch je plnosť - plnosť života, a preto jeho obdarenie má rôzne prejavy, rôzne iné dary, ktoré veriaci človek môže v sebe spoznávať a zužitkovávať pre svoj pozemský i večný život. Tým sa v ňom udomácňuje Božie kráľovstvo, do ktorého, dúfam, sa všetci chystáme.Osobitne obdarený darmi Ducha sa kresťan dostáva do väčšej podobnosti s Ježišom. Možno preto povedať, že dary Ducha sú životom Krista.

Dary Ducha Svätého sa nezískavajú len štúdiom, prípadne askézou, ale predovšetkým otvorenosťou voči Duchu Svätému. Ide tu viac o dôveru, než o úsilie.

 

Dar múdrosti

            Dar múdrosti, ako i ďalšie, nemajú byť len akousi dekoráciou pobirmovaných kresťanov. Pri každom z darov sa nemožno zastaviť bez toho, aby sme si nevšimli, že každý z nich je vlastne viazaný na prítomnosť Ducha Svätého. Dar Ducha Svätého bez Ducha Svätého neexistuje. Pokiaľ máme vymenovať sedem darov Ducha Svätého podľa katechizmu, tak k odpovedi bude stačiť: múdrosť, rozum, rada, sila, poznanie, nábožnosť, bázeň Božia". Nebude to však stačiť k prijatiu a užívaniu týchto darov. Lebo Boh nedáva len rozum či múdrosť, ale dáva ´Ducha múdrosti´, ´Ducha sily´. Môžeme teda pozorovať, že ide predovšetkým o osobu Ducha Svätého.

            V náuke o tomto dare by sme mohli čítať, že nás uschopňuje k poznávaniu zmyslu a cieľa nášho života, že tento dar usporadúva vzťah stvorenia k Stvoriteľovi. Definícia o čnosti múdrosti zas hovorí, že človek si skrze ňu vyberá a volí správne prostriedky, ktoré ho ovedú k cieľu a ten cieľ pre nás je večné Božie kráľovstvo. Zaiste v našom živote múdrosť Božiu veľmi potrebujeme. Táto múdrosť v živote človeka na prvom mieste pomáha lepšie vidieť a vnimať Božiu prítomnosť. Ide tu o hlbokú vnútornú skúsenosť s Bohom, v ktorej spoznávame Božie pravdy i Božie úmysly. Vďaka daru múdrosti máme možnosť čítať Božie stopy v stvorenom svete, v stvorenej prírode. Ľudia bez tohto daru, hoci žijú v tak nádhernom svete, Boha nevnímajú. Naopak, človek v ktorom sa Boží Duch udomácnil, vie aj v detailoch vyčítať Božie stopy, Božiu prítomnosť.

            Veľmi krásny príklad ako vedieť čítať Božie stopy okolo seba nám ponúka život sv. Františka Asisského. Tešil sa z lúk, kvetov, zo slnka i z dažďa. Mesiac nazýval sestra luna, slnko, brat slnko. Rozprával sa s vtákmi i so zvieratami, ktoré iným občas naháňali strach. Bol k nim priateľský, pretože v základe Božej múdrosti je obsiahnutá láska, láska k Bohu a k stvoriteľskému dielu. Ďalší príklad si možeme uviesť bibluckú udalosť klaňania sa troch kráľov (mudrcov) Božiemu Synovi v Betleheme. S darom múdrosti hľadajú vysvetlenie vo hviezde, ktorá sa im zjavila na východe. Úprimné hľadanie pravdy ich privádza až k Spasiteľovi. "Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk. (Ž 19,2). Okrem múdosti, ktorá nám pomáha odkrývať stopy Stvoriteľa akoby zvonku, máme možnosť prijať múdrosť, ktorá sa nás dotýka hlboko zvnútra, predovšetkým cez Božie Slovo.

            Sv. František Xaverský, neváhal obetovať svoj život za obrátenie pohanov. Všade kam prišiel sa stretol s rôznymi ľuďmi, najmä obchodníkmi. Pri týchto stretnutiach sa mu čudovali, či sa mu to oplatí zodierať si topánky, šaty a zdravie, keď ani nevie, čo z toho bude mať. Zvykol im odpovedať slovami: Myslím že sme na tom podobne. Vy sa zodierate pre vzácne perly a drahokamy, ja pre najkrajšie a najvznešenejšie drahokamy a tými sú ľudské duše. Pochopiť to a na základe toho aj konať sa dá, len vďaka daru múdrosti Božej.

            Sv. František Saleský mal neľahké podmienky pre hlásanie evanjelia ako ženevský biskup medzi katolíkmi, ktorí odpadli od Cirkvi a pripojili sa ku kalvínom. Spomína sa udalosť keď vo veľkej ženevskej katedrále nemal nikoho iného, iba jednu starú ženičku. Pripravil si pre ňu nádhernú kázeň, ako keby mal plnú katedrálu. Na výčitky spolubratov, či sa to všetko oplatí pre jednu ženu, odpovedal: Aj jedna duša je dosť veľká diecéza, aby zaujala srdce ženevského biskupa. Múdrosť ľudská by povedala: "Nie si normálny." Ale múdrosť Božia zdôrazní, že tam je perla, tam je život, lebo to sú perly, ktoré sa uskladňujú v Božom kráľovstve, nie tu na zemi.

            Kto počúva Ježišové slová a uskutočnuje ich podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. V istom trapistickom kláštore sa medzi mníchmi zachováva akési nepísané pravidlo, ktoré by sa dalo vyjadriť slovami: Nikto nikoho v ničom neobhajuje. Vysvetlenie je takéto: V prípade nespravodlivej kritiky je v nás tendencia odvrátiť sa od kritizujúceho a vnútorne sa primknúť k človekovi, ktorý sa nás snaží obhájiť. Áno, to je prirodzené, ale ak sme všetok súd odovzdali nebeskému Otcovi, dôverujme mu, že On si nás obháji, bez spoliehania sa na ľudí. V jadre tohto úsilia ide vlastne o zachovanie si náležitej vnútornej slobody.

 

Charizma múdrosti

            Medzi darmi Ducha Svätého poznáme dar múdrosti a medzi charizmami poznáme charizmu múdrosti. Ako rozlíšiť čo je dar a čo je charizma? Jedno i druhé je milosť a predsa je to milosť odlišná. Pokrstený človek bol začlenený do Božej rodiny a prijatím ďalších sviatostných milostí je dostatočne vystrojený k dobrému zvládnutiu pozemského života. Ak žijeme vo svojej rodine, kde sme sa narodili, kde sme rástli, kde sme dospeli a kde ako dospelí môžeme v nej ďalej žiť, tým všetkým sme dostali prirodzené právo na mnohé dobrá, ktoré z nášho rodinného života plynú. Možno si to niekedy ani neuvedomujeme, ale jednoducho sme účastní na tom čo pripravili naši rodičia a čím nás obdarili. Aj vďaka darom Ducha sa stávame trvalo účastnými na Božom živote. Teda dary Ducha nie sú na chvíľu, ale sme ich dostali do trvalého užívania.

            Napr. okrem iného je v našej rodine auto, ktoré dosiaľ pre nás všetkých používal otec. Ale keďže má už svoj vek a deti sú dospelé, v istý deň povie synovi: "Vieš čo, ja to auto už natoľko nepotrebujem, vezmi si ho ty a používaj ho!". Tým dostal syn ďalší z darov rodiny od svojho otca. Podobne dostávame z darov Božej rodiny mnohé milosti. Otec, ktorý dal synovi auto do užívania vidí, že hoci syn auto rád a dobre používa, nie vždy si môže dovoliť doň natankovať plnú nádrž. A tak sa stane, že vo svojej štedrosti v istej chvíli povie: "Tu máš tisícku, natankuj plnú nádrž, aby si mohol jazdiť." Otec sa vo svojej štedrosti nezastavil. Nerobí to vždy, ale niekedy príde a posilní synove možnosti. Uvedeným príkladom prirovnávame dar múdrosti k autu a charizmu múdrosti k natankovanému benzínu.

            Čiže charizmu by sme mohli označiť ako zosilnený prejav Božej štedrosti voči nám. Múdrosť odkrýva smer cesty i konečný cieľ. V živote kráľa Šalamúna to možeme vidieť v rozhodnutí postaviť Jeruzalemský chrám. Od tej chvíle všetky cesty Izraelitov dostávajú zmysel. Do ich života prúdi nadšenie. Slovami starej ženy z ruského filmu "Pokánie", by sme mohli povedať: "Načo je komu cesta, ktorá nevedie do chrámu!" Teda vďaka múdrosti Božej odkrývame zmysel                    i konečný cieľ našich snažení, nášho života. Niekedy sme účastní rôznych prednášok, kázni, katechéz, počúvame veľa slov, až príde chvíľa, kedy myšlienka či veta, možno i slovo zarezonuje veľmi silno v našej duši. Poznávame, že múdrosť slova nás robí bohatšími a zároveň rozmnožuje v nás poklad Boží. Slovo múdrosti pomáha v raste k svätosti, k svätosti nášho života.

            Sme naklonení k dlhým rozhovorom, v ktorých by sme všeličo riešili a o mnohom diskutovali či polemizovali, ale slovo múdrosti rieši a získava ľudské srdce. Aby mohlo zaznieť je užitočné počúvanie Ducha. Ak nevieme byť dosť vnímaví, učme sa tichosti, aby sme mohli byť sýtení múdrosťou Slova Božieho. Tiež preto, aby si nás Duch Svätý mohol použiť k prejavom charizmy slova múdrosti k dobru našich blížnych. Teda, aby sme neboli ľuďmi, ktorí vyjadrujú len lacné, povrchné alebo prázdne frázy či povzbudenia, ale aby sme boli ľuďmi, ktorí naozaj z Ducha hovoria slovo múdrosti. Aby sme boli ľuďmi, ktorí sú vyhľadávaní preto, že sa pri nás iní obohatia tým, čím nás obohatil Boh....

 

Jozef VAĽKO