ADVENT - ČAS OČAKÁVANIA

 Sme národ, ktorému sa nepáči čakanie. Chceme rýchlo sa naobedovať aj v rodinách, chceme rýchlo sa pohybujúce rady v bankách a obchodoch, rýchlo si vybaviť kaderníka či automechanika, ktorý sa trápi s výmenou oleja. Vynašli sme rýchle (instantné) spôsoby komunikácie a informácie. Naše deti nástoja na okamžitom uspokojení svojich potrieb a my sa niekedy iba čudujeme, kde sa to naučili.

Myšlienka liturgického obdobia venovaného sláveniu čakania znie v našej spoločnosti smiešne. A predsa nemožno pochopiť pravý zmysel Vianoc bez objatia Adventu, a nedá sa doceniť Advent bez pochopenia podstaty čakania..
V našom živote sú dva druhy čakania. Prvý je „prázdne čakanie“ – napr. v ambulancii zubára či lekára alebo za autom na semaforoch, keď šofér pred nami nevidí zelenú. Toto čakanie prerušuje plynutie života. Všetko škrípe, ak máme čakať na meškajúceho lekára či šoféra.

Druhý typ čakania je nám tiež známy. Je to „plné čakanie,“ ako keď rodičia čakajú na narodenie sa dieťaťa. Nič nestojí, nič neškrípe. Ideme deň po dni, žijeme a plníme si svoje denné povinnosti akoby sa nič nebolo stalo, a predsa všetko sa zmenilo. Všetko vyzerá inak. Každý deň očakávame so zatajeným dychom, vediac, že náš svet sa onedlho úplne premení: očakávame, že sa niečo nádherné stane; očakávame „naplnenie.“
Podobne čakáme prvé znamenie jari, ranný spev vtákov, ktoré sa vrátili do svojich hniezd, prvé púčiky na stromoch, zelenajúcu sa trávu. Čakáme niečo krásne a toto očakávanie napĺňa každý moment dňa. Nič od nás nevyžaduje, prichádza akoby samo, ale naše uvedomenie si toho robí toto očakávanie nádherným.

Očakávanie zázraku. Toto je čakanie Adventu. Očakávame Boha, ktorý sa má stať viditeľným a má sa prejaviť v našom svete. V Betleheme bolo veľa ľudí, keď sa tam narodil Ježiš, ale iba málo z nich skutočne očakávalo, že sa niečo stane. Chrám bol preplnený, keď tam Mária a Jozef priniesli Dieťa, ale iba Anna a Simeon ho očakávali. Tí ostatní to prepásli, pretože nič nečakali.

Advent je čas prípravy a čakania na Boha, ktorý sa narodí uprostred nás. Preto je dôležité, aby sme vo svojich rodinách hovorili o očakávaní. Hovorte s deťmi, pripomeňte ich chvíle, keď na niečo pekné čakali, pripomeňte im ich nadšenie a túžbu. Povedzte im o veľkej túžbe národov, aby už konečne prišiel Vykupiteľ. K tomu môže pomôcť aj Jesseho rodokmeň, ktorý možno nakresliť – najprv len stručne, iba hlavné osoby, neskôr, keď sú deti staršie, možno doplniť i ďalšie mená. Povedzte im krátky životopis každej postavy. A nezabudnite, že v tom rodokmeni aj vy máte svoje miesto, pretože každý z nás čaká na chvíľu, kedy sa Boh zjaví uprostred nás.

Advent nás učí pozerať sa na čakanie skôr ako na príležitosť než ako na otravu. Čakanie nám umožňuje pozrieť sa dookola a všimnúť si, čo sme mohli prepásť. Ponúka nám voľné sekundy a minúty, keď môžeme niekomu pomôcť, keď môžeme venovať svoju pozornosť inému alebo pomodliť sa jednoduchú modlitbu a uvedomiť si, že Boh je stále prítomný medzi nami.

Advent nás učí žiť naše dni v očakávaní. Boh nie je minulosťou, nie je v našich chybách a hriechoch a v tom, čo sme nestihli urobiť. Boh nie je v budúcnosti, vo všetkých tých veciach, do ktorých sa ženieme. Boh je tu a teraz, chce sa vteliť do nášho sveta práve teraz. Ale iba tí, ktorí ho očakávajú, iba tí, ktorí čakajú niečo krásne, si to všimnú.
    (Prevzaté z internetu)