Nanebovzatá - naša nádej

Možno ste sa aj vy stretli s námietkami proti niektorým článkom viery či proti tradícii Cirkvi súvisiacimi s mariánskou úctou. Námietky zneli asi takto: Kde je v Písme napísané, že Panna Mária je počatá bez hriechu a kde je, že bola s telom vzatá do neba a že je korunovaná za Kráľovnu. Náš kostol je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie, pokúsime sa teda uvažovať práve o tomto jej titule a o učení Cirkvi o jej nanebovzatí.

 Načo nám je dogma o nanebovzatí Panny Márie dnes v čase významného technického, ekonomického a demokratického rozvoja, keď sú prostriedky sociálnej komunikácie plné škandálov, pohoršení, prírodných katastrof, nehôd...? Je vôbec potrebné hovoriť o mariánskej úcte v čase, keď sa zlá ekonomická situácia dotýka našich rodín, keď lekári nie sú schopní poskytnúť náležitú starostlivosť nášmu blízkemu príbuznému?

Práve v týchto časoch, kedy strácame dôveru v rozvoj a vytráca sa všetka nádej, prichádza na pomoc Mária - Nanebovzatá. Ako? Tak, že sa odtrhneme od sveta a budeme hekticky navštevovať najnovšie miesta mariánskych zjavení? Alebo tým, že zanevrieme na tento svet a budeme sa utiekať len k modlitbe? To vôbec nie.

Možno si to celkom ani neuvedomujeme, no ani Mária sa nenachádzala v najlepšej ekonomickej situácii. Sám Jozef , keď zistil, že je v požehnanom stave, rozmýšľal o tom, ako ju prepustiť, aby jej nespôsobil ďalšie problémy. Mária v pokročilom štádiu tehotenstva bola nútená znášať ťarchu náročnej cesty do Betlehema, nie lietadlom, ale na oslíkovi. Keď napokon s Jozefom prišli do mesta, kde boli povinní zapísať sa pri sčítaní ľudu, nik ich neprijal do svojho príbytku a neposkytol im nocľah. Možno tam boli aj ich príbuzní, ale pre Máriu s Ježišom sa miesto nikde nenašlo.

Potom útek do Egypta, život vo vyhnanstve. Mária prežívala ťažké chvíle, bez strechy nad hlavou putujúca po ceste v páľave dňa. Bola bez domova, bez priateľov a o sociálnych či ekonomických istotách sa jej ani nesnívalo.

Po návrate do Nazareta, keď Ježiš začal učiť po okolitých dedinách, Mária zo strachom počúvala správy o tom, ako sa radia veľkňazi, že sa chcú zbaviť Ježiša. Keď stála pod krížom a hľadela na zomierajúceho Syna, jej dušu opäť prenikol meč bolesti.

No napriek tomu, jej životným heslom bolo: nech sa stane tvoja vôľa. Ona bola „učeníčkou“ par excellence. Počúvala Božie slovo a rozmýšľala o ňom. Celý Máriin život bol veľmi úzko spojený s Ježišovým životom. Preto sa zdá priam nemožné predstaviť si, žeby po tomto živote mohla byť oddelená od Krista – nehovoríme len o duši, ale aj o tele – tá, ktorá ho počala, priviedla na svetlo, živila, nosila na rukách a vinula si ho k hrudi.

Veríme, že Mária ako najvernejšia nasledovníčka Krista, bola po svojej smrti vzatá do neba. Hoci Biblia priamo nehovorí o tejto udalosti, o to viac o nej zachováva Tradícia, ktorá dosvedčuje, že vieru v túto skutočnosť vyznáva Cirkev od prvých čias Cirkvi.

Gregor z Tours, je prvým autorom, ktorý hovoril o Nanebovzatí Panny Márie v posledných dňoch jej pozemského života. V texte tohto autora zo 4. storočia môžeme čítať: Napokon, keď blahoslavená Panna dokončiac beh svojej pozemskej existencie bola povolaná z tohto sveta, všetci apoštoli prichádzajúci z rôznych krajov, zjednotili sa v jej dome. Keď počuli, že opúšťa svet, bdeli spolu s ňou. A hľa, Pán Ježiš prišiel zo svojimi anjelmi a vezmúc jej dušu, odovzdal ju archanjelovi Michalovi, potom sa vzdialil. Na úsvite apoštoli preložili jej telo na lôžko a to položili do hrobu a strážili ho očakávajúc Pána: A hľa, druhý raz sa im zjavil Pán, rozkázal, aby sväté telo bolo vzaté do raja.

Máriino telo je nazvané svätým telom, hriech sa jej nedotkol, a tak smrť ju nemohla držať vo svojom náručí. Svätyňa Ducha Svätého, lono, ktoré nosilo Spasiteľa nemohlo podľahnúť skaze porušenia.

Celý Máriin život je pre nás veľkým povzbudením a jej nanebovzatie je pre nás veľkou nádejou. Nanebovzatá dáva nášmu životu nový zmysel, obracia náš pohľad hore, poza horizont našej pozemskej existencie. Je obrazom putujúcej Cirkvi, ktorá kráča po namáhavej ceste, no nikdy nezabúda na svoj cieľ – nebeské kráľovstvo. Dáva novú hodnotu nášmu telu, ktoré bude oslávené v nebi.

Hrob Ježišovej Matky je prázdny, tak ako je prázdny aj jeho hrob. Tu vidíme Božiu moc a veľkosť Ježišovej lásky, keď prijíma Máriu v raji. Tak ako Adam potreboval spoločnicu Evu, ženu, ktorá by mu bola podobná, nový Adam – Kristus, objíma novú Evu – Máriu, ako predobraz Cirkvi – svojej nevesty. Nie je to Máriina zásluha, že vstupuje do raja, ale Božia milosť, s ktorou Mária spolupracovala. Ona je Kristovi najpodobnejšia, veď vzišiel z jej lona, a nielen to ona ho najvernejšie nasledovala v plnení Božej vôle.

Zahľaďme sa spoločne na našu Matku! Čo uvidíme? Mária je Kristovým obrazom, kým Kristus je obrazom Božím. Kto vidí Krista, vidí Otca, a kto sa pozrie na Matku, vidí jej Syna. Takže stredom našej mariánskej oslavy nie je iba sama Mária, v nej oslavujeme Otca, ktorý si ju vyvolil a spolu s ním Krista, ktorý sa z nej narodil.

Pre nás je nanebovzatie Márie veľkou radosťou, máme v nebi Matku, ktorá sa prihovára za nás. Ona nás učí počúvať Božie slovo a plniť Božiu vôľu. V rozjímaní o jej živote, spoznávame tajomstvo Kristovho života a veľkosť Božieho Milosrdenstva, a tak nás Mária bezpečne vedie k Ježišovi do neba.

Martin Jarábek, kňaz