Duchovné zamyslenie na nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania Veľká noc, 4. apríla 2021

Zamyslenie - dokument

Milí priatelia, drahí bratia a sestry!

Na Veľkonočnú nedeľu si s duchovnou radosťou v srdci vzájomne blahoželajme k najväčším sviatkom, ktoré sú prameňom našej viery, lebo Ježiš žije! V tínedžerskom veku som v nejakej sci-fi knihe čítal o „vedcovi“, ktorému sa podarilo z veľkých zvierat urobiť miniatúrne zvieratká. Slony z jeho dielne boli malé ako veveričky, kone ako žaby, levy a tigre menšie ako myšky. Orly a supy boli ako nepatrné muchy. Miniatúrny zverinec sa raz vzbúril a povstal proti svojmu „stvoriteľovi“. Malí nespokojenci so svojím osudom sa chceli svojmu tvorcovi pomstiť. Ten sa, v panickom strachu o život, zabarikádoval vo svojom kamennom dome. Z hrôzy, že ho zožerú zaživa, sa zúfalý „vedec“ zmárnil. V knihe zarezonovala provokatívna otázka: „Nezabarikádoval sa zo strachu pred svojím stvorením aj Boh v nebi?“

Dva najväčšie kresťanské sviatky, Vianoce a Veľká noc, sú jasnou odpoveďou. Boh sa pred svojim stvorením neskrýva. V malom dieťati z neba zostúpil do nášho sveta a vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi ho obetou kríža a zmŕtvychvstaním vykúpil.

        Veľkonočné evanjelium (Jn 20, 1-9) podáva správu ako Mária Magdaléna prišla k hrobu a uvidela odvalený kameň. Utekala to zvestovať Petrovi a Jánovi, ktorí sa hneď ponáhľali presvedčiť o jej slovách. Našli prázdny hrob. V ňom bola plachta, v ktorej bol Ježiš zabalený a šatka, ktorú mal ovinutú cez hlavu. „Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych“ (20, 9). Veľkonočné udalosti opisujú aj ďalšie evanjeliové state (pozri Mt 28, 1-8; Mk 16, 1-8 a Lk 24, 1-11).
       
Evanjeliové radostné posolstvo je plné Božej prítomnosti vo svojom ľude. Poukážem na šesť posolstiev z Nového zákona, ktoré dokumentujú veľký Boží záujem o človeka a jeho spásu. Sú to biblické svedectvá o nepochopiteľnej a tajomnej Božej láske k človeku.

        Prvé posolstvo je z evanjelia sv. Jána: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 14). Helenistický termín „Logos“ – „Slovo“, je Ježiš Kristus. Biblická poznámka v Novom zákone k veršu 14 hovorí: „´Telom´ je hebraizmus, značí ´človekom´. Tento verš výslovne a slávnostne hovorí o vtelení Božieho Syna. Božie Slovo sa stalo telom, čiže človekom v pravom zmysle slova bez toho, že by prestalo byť Bohom.“

        Druhá zvesť je tiež z Jánovho evanjelia: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal život večný“ (Jn 3, 16). Obeta vlastného Syna pre spásu človeka, je najväčším Božím záujmom o svoje stvorenie.

        Tretie posolstvo je z evanjelia sv. Matúša, kde Ježiš hovorí: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu, i telo zahubiť v pekle“ (lat. „in gehenna“, gr. „en geenne“) (Mt 10, 28). Gehenna je Údolie Hinnon (hebr. Ge-Hinnon) neďaleko Starého mesta v Jeruzaleme. Obklopuje ho hora Sion a z východu je napojené na údolie Cédron. V Gehenne sa v staroveku praktizovala modloslužba pohanskému bohu Molochovi, ktorému zaživa do rozžeraveného brucha modly hádzali živé malé deti (pozri 2Kr 23, 10). Azda pre obludné ukrutnosti, ktoré sa tam páchali, sa stalo synonymom „pekla“, čiže miesta večného ohňa a zatratenia. Slovník Judaizmu uvádza, že sa jedná o lokalitu považovanú za „miesto zatratenia a odsúdenia, kde večne horia plamene, aby zabránili šíreniu moru. Peklo.“ Kniha Judaizmus od A do Z dodáva, že podľa tradície Ústneho zákona (Mišna), je to miesto „po smrti trýznenia zlých, aby si odpykali hriechy. Obrazne, ako akékoľvek miesto hrôzy a utrpenia, je v protiklade ku ´gan eden´ (rajskej záhrade).“

        Vo štvrtej evanjeliovej zvesti Ježiš hovorí apoštolom: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto? Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja“ (Jn 14, 2-3). Rozlúčka s apoštolmi obsahuje radosť a nádej, že sa Ježiš nelúči navždy.

        Piate posolstvo je v Lukášovom evanjeliu. Kajúci zločinec prosí Krista: „´Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva´. On mu odpovedal: ´Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji´“ (Lk 23, 42-43). Zo psychologického aspektu sú slová v poslednej chvíli života „zrnom pravdy“, lebo pred tvárou smrti už nemá žiadny zmysel klamať. Ježiš nemal dôvod kajúcemu zločincovi sľúbiť niečo, čo by nebol schopný aj splniť.

        Napokon v šiestej zvesti evanjelia sv. Jána, hovorí Ježiš Lazárovej sestre Marte: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky“ (Jn 11, 25-26). Biblická poznámka k tomuto veršu hovorí: „Ježiš je Pánom života. On udeľuje človekovi taký život, ktorému ani smrť nemôže uškodiť.“

        V roku 1873, keď sa narodil aj môj starký Štefan Adamov, napísal F. M. Dostojevskij krátku poviedku Bobok. Je to ironická satira reagujúca na klamstvo a morálne skazenú spoločnosť. Frustrovaný spisovateľ Ivan Ivanovič si na cintoríne po pohrebe sadol na lavičku a vychutnával ticho pietneho miesta. Zrazu započul hlasy vychádzajúce z hrobov. Mŕtvi ľudia si po smrti na niekoľko mesiacov uchovali v hroboch vedomie a mohli sa medzi sebou rozprávať. Rozhodli sa povedať si všetko, čo v živote urobili, nech by to bolo akékoľvek. Ivanovič do ich vravy kýchol a zosnulí stíchli. Bol sklamaný, lebo stratil námet na tvorbu.

        Filozof a literárny kritik M. Bakhtin považuje Bobok za „najkrajšiu Dostojevského prózu a za akýsi mikrokozmos celej jeho bohatej tvorby.“ Spolu so Snom smiešneho človeka ho prirovnáva k starovekému žánru „menippovskej satiry, v ktorej sa strieda humor s vážnosťou a próza býva občas prerušovaná veršami.“ Celé Dostojevského dielo, odvážne odhaľuje najzávažnejšiu ideu: „Ak neexistuje Boh a nesmrteľnosť duše, všetko je dovolené.“

        Najväčšie kresťanské sviatky Veľkej noci sú duchovnou oslavou prázdneho hrobu a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Apoštol sv. Pavol k tejto téme píše: „Ak sa hlása, že Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, akože niektorí z vás hovoria, že zmŕtvychvstania niet? Veď ak niet zmŕtvychvstania, nebol ani Kristus vzkriesený. Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera“ (1 Kor 15, 12-14). Buďme si istí, že Boh nie je zabarikádovaný v nebi, ale v Kristovi je nám veľmi blízko. Je aj v nás. To nás robí vzácnymi. Karel Čapek napísal: „Bez úcty k človeku nebude možné organizovať svet lepšie a slušnejšie než doteraz.“ Aj francúzsky spisovateľ Romain Rolland hovorí: „vidieť svet taký, aký je a predsa ho milovať, je to najväčšie umenie.“ Boh nás pozná akí sme a napriek tomu nás miluje láskou kríža svojho Syna. No, nie je to úžasné?

        Milí priatelia, Ježišovo zmŕtvychvstanie je výzvou, aby sme povstali z „hrobu“ svojho strachu, sklamania i beznádeje. Živý Ježiš je tu s nami. Oslovuje nás darom pokoja a výzvou: „Nebojte sa!“ Napriek pandemickým náboženským obmedzeniam, Vám všetkým v modlitbe želám, požehnaný Boží hod veľkonočný a túžené „zmŕtvychvstanie“ aj náboženského života.